GMO – Kde je pravda?

Čo sú GMO a prečo sa ich ľudia boja? Ako ovplyvňujú životné prostredie a ako nám môžu pomôcť pri liečení chorôb? Mimochodom, dočítate sa aj to, že GMO potraviny sú vlastne omnoho bezpečnejšie ako klasické rožky.

Porozprával som sa s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH, ktorý je vedúci Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vedeckej činnosti v oblasti molekulárnej biológie, prednáša študentom na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte UK a propaguje vedu na rôznych podujatiach pre širokú verejnosť. Jeho prednášky patrili počas môjho štúdia k najlepším a najzaujímavejším.

LOKÁLŽRAVEC: Prečo ľudia neveria vedcom?

PC: Mulder v Akty-X hovoril, že nemáme nikomu veriť, a mám pocit, že vyhral. Poslúchame ho všetci a už nikto neverí nikomu. Len keď neverím, čo s tým urobím… Ja ako vedec priam musím neveriť a snažiť sa prísť na to, ako je to naozaj. Lenže výskum väčšina z nás nemôže robiť. Mnohí pôjdu na internet overiť si fakty, akurát zdroj informácií môže byť nesprávny. A to je často problém. Druhá vec je, že veci sú komplikované. Na komplikované problémy potrebujeme čas, energiu a úsilie, a to už až tak veľmi nechceme. Kombinácia toho, že veci sú komplikované a my sme leniví vedie k tomu, že sa snažíme nájsť jednoduché odpovede, ktoré mnohokrát nie sú správne, ale uspokoja nás. To potom, podľa mňa, vedie aj k šíreniu mnohých konšpirácií. V skutočnosti ale zisťujem, že čím viac viem, viem viac aj o tom, čo neviem, a to sa týka aj GMO.


LOKÁLŽRAVEC: Aký je rozdiel medzi krížením a genetickou modifikáciou?

PC: Už som to povedal mnohokrát inde, ale… Neexistuje nič čo by sme jedli, a bolo by to naozaj pôvodné. Všetko, čo máme k dispozícii na potravu, bolo vyšľachtené a všetko má odlišný genóm, ako pôvodné rastliny alebo živočíchy. To platí úplne o všetkom, od pšenice, zemiakov až po ananás, hurmikaki alebo iné novinky. Takže ak niekto chce mať na tanieri len pôvodný, prírodný genóm, mám nepríjemný pocit, že inak ako tak, že pôjde do lesa a bude jesť výhonky, to nepôjde. Vlastne, aj ten les je v skutočnosti vyšľachtený, takže to vlastne nie je reálne. Proces šľachtenia je dlhodobý a náhodný proces, zatiaľ čo genetická modifikácia je cielený a časovo omnoho kratší proces. Navyše je prísne kontrolovaný, pretože vedci robia cielené zmeny. Principiálne je však kríženie (šľachtenie) vlastne len pomalou a náhodnou genetickou modifikáciou a selekciou.


LOKÁLŽRAVEC: Aké sú pravidlá EÚ na pestovanie a označovanie GMO plodín?

PC: Pravidlá sú veľmi komplikované a nejednoznačné. Navyše, tieto pravidlá boli formulované dávno, a sú v mnohých smeroch nelogické. Napríklad hovoria, že GMO plodiny sa nemôžu predávať pre ľudí, no na druhej strane sa nimi môžu kŕmiť zvieratá, ktoré potom konzumujeme. Ďalšie pravidlo hovorí, že pokiaľ výrobok obsahuje viac ako 0,9% GMO, musí byť takýto výrobok označený. Je to ďalší z mnohých nezmyslov, pretože ak by z nejakého dôvodu tie GMO potraviny boli zdraviu škodlivé, tak celkom určite nám nepomôže, keď obsah bude do 0,9%. Neexistuje pritom žiadny logický argument, ktorý by vysvetlil, prečo je to 0,9% a nie napríklad 1%. Ide o konsenzus, na ktorom sa zhodli diskutujúci. Aj nemodifikované potraviny môžu obsahovať GMO súčasti, ale o tom sa nedozvieme, a opäť to poukazuje na nezmysel celej legislatívy.


LOKÁLŽRAVEC: Veľa článkov píše o tom, že GMO spôsobujú alergie. Ako to naozaj je?

PC: GMO potraviny sa nijakým zásadným spôsobom nelíšia od bežných potravín, ktoré máme k dispozícii. Tak ako môžem mať alergiu napríklad na spomínané hurmikaki, tak môžem mať aj alergiu na nejakú geneticky modifikovanú potravinu. Ale to neznamená, že všetky GMO potraviny alebo všetky exotické plodiny sú alergény. Tak to nefunguje, nie je to také jednoduché. Čo je ale treba povedať je to, že GMO potraviny, na rozdiel od všetkých ostatných, ktoré si môžem kúpiť, sú naozaj testované. Čiže z tohto biologicko-medicínskeho hľadiska, o tých GMO potravinách aspoň niečo, aj keď nie všetko, vieme. Zatiaľ čo o iných potravinách nevieme skoro nič. To znamená, že napríklad GMO sója bola naozaj testovaná v mnohých experimentoch a štúdiách, ale napríklad rožky, ktoré si denno-denne kupujeme, nikdy nijako testované neboli v žiadnej klinickej ani preklinickej štúdii. Keďže rožky sú už dlho na trhu, máme s nimi skúsenosti. Ale skúsenosti vedú často len k falošnej predstave, že niečo vieme – napr. že rožky sú zdravé alebo aspoň bezpečné. O ovocí málokto pochybuje, že je zdravé. Väčšina ovocia však nikdy nebola testovaná a ani v blízkej dobe nebude, pretože nejde o GMO. Zatiaľ čo GMO potraviny, ktoré si u nás nekúpite, tak tie testované aspoň čiastočne z hľadiska bezpečnosti boli. Takže je otázne do akej miery vlastne môžeme hovoriť o bezpečnosti potravín, keď testy na bežných potravinách bez GMO neprebiehajú.


LOKÁLŽRAVEC: Mnohé články spájaju aj vznik nádorov s konzumáciou GMO plodín. Aká je pravda?


PC: Bola publikovaná jedna jediná štúdia, ktorá ukázala, že dlhodobá konzumácia geneticky modifikovanej kukurice spôsobuje u potkanov nádory. Lenže existuje niekoľko stoviek iných experimentov, ktoré ukázali presný opak, že nič také sa nedeje. A teraz čomu budeme veriť? No tomu, čo nám vyhovuje. Takže aktivisti sa držia tej jednej spomínanej štúdie. Naozaj sa niekoľkokrát iní vedci snažili zreprodukovať tento alarmujúci výsledok. Ukázalo sa, že dizajn a realizácia tej štúdie nebola dobrá. Preto sa už nikdy nepodarilo zopakovať tento výsledok. Záver je taký, že či už ide o alergie, nádory alebo čokoľvek iné, čo sa v médiách spomína vo vzťahu ku GMO, sú to veľmi pravdepodobne neoverené nezmysly. Ja som zatiaľ nevidel žiadnu štúdiu, o ktorej by som mohol povedať, že je naozaj dobre zrealizovaná a ukázala by, že GMO potraviny, ktoré sú dostupné na trhu v zahraničí, napríklad v USA, by viedli k iným negatívnym zdravotným rizikám ako bežné potraviny. Ako sa môžete zadrhnúť na kúsku jablka, tak sa môžete zadrhnúť aj kúskom GMO jablka. Keď budeme jesť veľa cukrov a tukov, tak pravdepodobne budeme obézni, tak isto to bude aj z GMO potravín. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že výživa a nutričné odporúčania sú asi tou najslabšie financovanou súčasťou biomedicínskeho výskumu. A úplne extrémne to vidieť v porovnaní s liekmi, ktoré vyvíjajú farmaceutické firmy. Firmy majú peniaze a záujem o to, aby sa otestovali lieky, ktoré sa následne dostanú na trh. Klinický a preklinický výskum konkrétnych liečiv je teda financovaný veľmi dobre. Inak povedané, vieme úplne detailne povedať, čo sa nám stane, keď budeme mesiace alebo roky brať mikro- alebo miligramy liečiva. Ale to, čo jeme v gramoch, až stovkách gramov každý deň, či celý život, o tom nevieme nič alebo veľmi málo. Firiem, ktoré by mali veľký rozpočet na biomedicínsky výskum výživy, je nepomerne menej ako farmaceutických firiem. Väčšina odporúčaní vo výžive, ktoré človek počuje aj od odborníkov, sú, žiaľ, neoverené. Vychádzajú z veľkých, ale veľmi povrchných sledovaní a štúdií, ktoré nejdú po príčinách a často neobsahujú experimenty a intervenčné štúdie – tie sú totiž veľmi drahé. Na to peniaze jednoducho nie sú, lebo za tým nie sú firmy, ktoré by z toho mali benefit. To však nemá vyznieť negatívne voči farmaceutickým firmám. Naopak, poukazujem na to, aké sú dôležité. Pre porovnanie, potravinárske firmy nemajú dôvod financovať výskum zdravotných účinkov nejakej potraviny, a tak nám tie informácie proste chýbajú a to je veľký problém. Keď si zoberiem všetky potraviny, tak o GMO potravinách vieme toho najviac. Aj keď bežne dostupné potraviny považujeme za bezpečné, pretože ich používame už dlho. Ale to, že sú dlho na trhu, neznamená, že sú zdravé.


LOKÁLŽRAVEC: Môže pestovanie GMO plodín nejakým spôsobom ovplyvniť genofond bežne pestovaných plodín?


PC: Keď sme na začiatku hovorili o vyšľachtených rastlinách, tak som povedal, že tie pôvodné tu už nie sú. Prečo? Boli pre nás nezaujímavé, lebo sme sa zaoberali už len tými vybranými. Takže je možné, že niekedy v budúcnosti, keď sa pripraví GMO plodina, ktorá bude mať také vlastnosti, že tie, ktoré sú dnes bežné, budú nezaujímavé pre zákazníkov či producentov, tak sa postupne vytratia. Je to možné. Dá sa proti tomu niečo robiť? Samozrejme. Pokiaľ niečo chcem, tak to mám kupovať, aby to zostalo na trhu. Tak ako keď som spokojný s nejakým obchodom, tak tam budem chodiť nakupovať, a keď s nejakým nie som spokojný, tak tam proste nemám chodiť nakupovať. Celý genofond, ktorý máme k dispozícii, je ovplyvnený našim každodenným rozhodovaním. Pokiaľ niekto chce zachovať biodiverzitu, tak aspoň svojou malou čiastkou k tomu môže prispieť. Samozrejme, ak sa bude vo veľkom pestovať nejaká GMO plodina, tak to môže ovplyvniť aj z environmentálneho hľadiska genofond ostatných rastlín, ale nemyslím si, že to musí byť nutne negatívne. Ovplyvňujeme genofond svojej populácie tým, že sa rozmnožujeme, a nie náhodne. Vyberáme si zvieratká, ktoré chceme a nechceme mať doma, ovplyvňujeme genofond druhov našimi každodennými rozhodnutiami.


LOKÁLŽRAVEC: Sú GMO plodiny schopné ďalej sa rozmnožovať?

PC: Plodnosť tých rastlín môže a nemusí byť ovplyvnená, podľa toho, čo genetický inžinier, ktorý pripravoval plodinu, chcel. Väčšinou ale nie je, pretože primárne ide v génovom inžinierstve o iné vlastnosti, ktoré sú dôležité – chuť, stabilita či odolnosť voči škodcom alebo nutričný obsah. Génové inžinierstvo ale umožňuje ovplyvniť aj plodnosť rastliny napríklad tak, že rastlina bude sterilná. Veď aj klasickým šľachtením sme sa dopracovali k tomu, že máme banány, ktoré sa už nedokážu samostatne rozmnožovať. Skoro všetky banány, ktoré na svete máme k dispozícii, sú klonom jednej rastliny. K tomu sme sa dopracovali postupne, šľachtením, bez génového inžinierstva. Ale dôležité je si uvedomiť, že zovšeobecňovanie nepomáha. Aj keď nejaká GMO plodina môže byť alergénna, neznamená to, že všetky GMO plodiny sú alergénne. Tak ako vieme pripraviť z geneticky modifikovaných baktérií toxín, ktorý bude zabíjať ľudí, tak vieme podobne pripravovať aj inzulín. Metóda nie je sama o sebe zlá, jej využitie môže byť zlé. Je to ako s nožíkmi či autami – máte auto, ktoré vás môže rýchlo dopraviť do nemocnice, ale s tým istým autom môžete urobiť teroristický útok. Autá nie sú dobré alebo zlé. Je to o ľuďoch. A tak isto aj GMO potraviny môžu mať rôzne využitie, resp. aj zneužitie.


LOKÁLŽRAVEC: Mnoho článkov na internete uvádza, že napriek počiatočnému zámeru používaním GMO znížiť množstvo použitých pesticídov, herbicídov či insekticídov došlo k presnému opaku – „vznikli“ super odolné druhy či buriny.

PC: Zatiaľ najúspešnejšie GMO plodiny sú kukurica a sója, ktoré sú odolné voči jednému herbicídu, ktorý zabezpečí, že okrem žiadaných plodín na danom území nevyrastie nič iné. Otázka znie, aké to má dosahy. Tieto potraviny patrili do takzvanej prvej generácie GMO plodín, ktoré mali primárny benefit pre producenta. Ušetria peniaze a čas pri odstraňovaní buriny, budú mať väčšie výťažky. Medzičasom sa robia GMO plodiny tak, aby mali aj priamy benefit pre zákazníka. Aj prvá generácia má tento benefit, avšak je nepriamy kvôli cene. Môže to mať nejaké environmentálne dôsledky? No môže. Monokultúry majú negatívne dôsledky bez ohľadu na to, či ide o GMO. Stačí si spomenúť na Tatranskú kalamitu. Keď budeme na obrovskom poli pestovať len round-up sóju alebo kukuricu, tak samozrejme, že to bude mať dôsledky, už len preto, že je to monokultúra. Ale nemusí to mať nutne nič s tým, že ide o GMO. Aké sú alternatívy? Keď nebudem používať GMO, tak už nebudem používať pesticídy? Samozrejme, že budem. Závisí od prípadu k prípadu, od pestovateľa k pestovateľovi – akým spôsobom sa využíva výhoda, ktorú daná GMO plodina ponúka. Vždy sa dá využiť tak, aby sa environmentálna záťaž znížila, ale dá sa použiť aj hlúpo, no a potom sa záťaž zvýši. Nemožno paušalizovať, žiaľ. Skrátka, jednoduché závery nefungujú. Máme ich radi, lebo nám zjednodušujú pochopenie sveta. Musíme ísť ale do detailov, ak chceme mať relevantný názor. Hlavne, keď sa niekomu niečo nezdá, niečomu nedôveruje, tak neexistuje nič lepšie ako sa pustiť do vedy a na príslušných výskumných pracoviskách pracovať na tom, aby sa poznanie zlepšilo.


LOKÁLŽRAVEC: Viete nám povedať ako vznikla a aký dopad na ľudstvo má zlatá ryža?

PC: Zlatá ryža bola jedna z plodín, ktorá vznikla, aby benefit mal zákazník. V tomto prípade budú mať benefit najmä ľudia v juhovýchodnej Ázii, kde je prekvapujúco, aj v 21. storočí, veľmi veľa ľudí s deficitom vitamínu A. Zlatá ryža je preto zlatá, lebo obsahuje prekurzor pre vitamín A, a ak by sa rozšírila, tak je veľmi pravdepodobné, že v tejto časti sveta by hypovitaminóza A takmer vymizla. Pokiaľ ale viem, tak aj v týchto krajinách prevládol strach a obavy, a nakoniec pred odobrením distribúciu ryže aspoň dočasne zastavili. Výskumy na ľuďoch jasne ukázali, že pokiaľ ľudia konzumujú takúto ryžu, zvýši sa koncentrácia vitamínu A v ich organizme. Čiže toto bol vyriešený vedecký problém. Ale presadiť ho do praxe je úplne iný problém. Zlatá ryža je len jedna z množstva plodín, ktoré sú v podstate k dispozícii. Pri produkcii mnohých proteínov sa využívajú geneticky modifikované organizmy, napríklad tabak. Čiže aplikácií GMO je veľa. Ak sa však tie najväčšie trhy, napríklad aj ten európsky, ku GMO budú stavať úplne iracionálne, tak aj biotechnologické firmy začnú od týchto investícii ustupovať. Momentálne sme dosť brzdou, a uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Ale myslím si, že tak ako sa mení v čase morálno-etický pohľad na rôzne otázky v medicíne, tak aj tieto diskusie o GMO, ktoré sa stále vedú, postupne utíchnu, a potom sa to zlomí a bude to úplne bežné a nikto sa nad tým nebude pozastavovať. Len musí prejsť nejaký čas. Môj obľúbený príklad je transplantácia orgánov. Pred 100 rokmi to bola nepredstaviteľná vec, všetci boli proti, a bolo to považované neetické, pretože v srdci sídli duša, takže transplantácia srdca bola nepredstaviteľná. Dnes sa transplantuje vo veľkom, napríklad na Kramároch, len o tom nikto nevie, pretože to nie je v médiách. A pritom ešte pred 80-timi rokmi by boli kvôli tomu pomaly revolúcie. Veci sa menia a genetické inžinierstvo, hoci môže byť niekedy nebezpečné, sa posúva ďalej, a nakoniec sa presadí, pretože prevážia benefity, ktoré motivujú vedcov. Či to je dobré alebo zlé, neviem posúdiť. Ale viem, že žijeme vďaka biomedicínskym technológiám. Keby tu technológie neboli, tak by väčšina z nás nebola na svete. Zomreli by sme napríklad na osýpky, infekčné choroby či vojny, ktoré sú dnes oveľa zriedkavejšie ako v minulosti. Len o tom nevieme, lebo nám o tom nikto na Facebooku alebo v televízii nepovie, ale je to realita. Nás na ústave špeciálne zaujíma využitie geneticky modifikovaných baktérií na liečbu rôznych chorôb. Najlepší konkrétny príklad sú geneticky modifikované probiotiká, ktoré sú schopné produkovať priamo v čreve biologicky aktívne látky – cytokíny, ktoré pôsobia protizápalovo. Pre pacientov s chronickými zápalovými črevnými chorobami potenciálne veľmi zaujímavé. V klinických štúdiách bol však najväčší problém s fekáliami testovaných ľudí, pretože obsahovali GMO… Tak neviem, čo by sa s tým robilo, a či by mohli ísť na záchod, ale myšlienka je dobrá. Keď lepšie pochopíme, ako fungujú choroby, tak budeme vedieť napríklad aj tieto geneticky modifikované – vylepšené probiotiká lepšie aplikovať. Žiaľ, ani bežné probiotiká nie sú také zdravé a bezpečné, ako sa myslelo. Nedávno sa totiž ukázalo, že tie, ktoré sú bežne dostupné u zdravých ľudí vedia indukovať zápal. Chýba reálny výskum, lebo je minimálne, ak vôbec, podporovaný. Takže aj čo sa týka priobitík, je tam ešte veľa vecí, ktoré v skutočnosti nevieme. Vieme ale, že genetické modifikácie umožňujú upraviť ich vlastnosti tak, aby boli cielene účinné na niektoré choroby, ktoré inak liečiť nevieme. Ja si myslím, že budúcnosť bude patriť nielen funkčným potravinám, ale aj potravinám, ktoré budú aj pomocou genetických technológií upravené tak, aby u konkrétneho človeka a danej chorobe vedeli niečo dosiahnuť prevenciu, diagnostiku alebo liečbu. Ešte sme ale od tejto vízie ďaleko, veď nevieme ani, čo s nami robí taký obyčajný rožok. 

zdroj obrázku: https://www.dailydot.com/wp-content/uploads/2018/07/corn-field.jpg

0 comments on “GMO – Kde je pravda?Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *